Výskum spánku a snov ukazuje, že sny môžu pracovať dvoma odlišnými, ale dopĺňajúcimi sa spôsobmi:
- Spracovávanie emócií z udalostí, ktoré sme už prežili
- Simulácia a príprava na udalosti, ktoré ešte len prídu
Sny, ktoré spracúvajú minulé emočné zážitky
V prvej kategórii sú sny, ktoré nám pomáhajú spracovať niečo, čo sa už stalo. Napríklad smrť blízkeho človeka, nehodu, surovú filmovú scénu či sklamanie vo vzťahu.
Keď prežijeme silný zážitok, zvyčajne nemáme možnosť – alebo si nedovolíme – precítiť všetko, čo sa v nás deje. Často nedávame najavo sklamanie, smútok, hnev, bezmocnosť či hanbu. A niekedy ani radosť, vzrušenie či túžbu.
Tieto potláčané, prehliadané emócie pomocou snov spracúvame v spánku (Fábik, D.). Dobrá správa je, že tento proces prebieha úplne prirodzene aj bez toho, aby sme si sen pamätali. Alebo aby sme s ním neskôr pracovali v koučingu či terapii (Dieckmann, H.). Je to dômyselná výbava nášho nervového systému a psychiky.
A predsa – nie vždy spracovanie emócií v snoch prebehne úspešne. Je rozdiel v tom, keď sa ráno zobudíme svieži a máme ľahšiu hlavu, a keď sa zobúdzame spotení, vydesení po opakujúcej sa nočnej more.
Spracovanie emócií v sne: Ako to funguje?
Aby sa spracovanie emócií v REM spánku a v sne skutočne podarilo, musí úspešne prebehnúť tento proces:
Pamäťové štruktúry sa aktivujú (ako keby sme situáciu znovu prežívali), ALE stresový systém je utlmený (nízky noradrenalín). To znamená, že udalosť v sne vidíme, zažívame, ale cítime sa pri tom pomerne bezpečne.
V takomto prípade zároveň platí, že racionalita nie je vypnutá úplne, hoci pracuje v pozadí. Obrazne možno povedať, že mozog si vydýchne: „OK, bolo to ťažké, ale už to nie je hrozba. Poradíme si.“
Čo umožňuje cítiť sa po zobudení lepšie a mať nadhľad?
- Zníženej reaktivity amygdaly na ten istý emočný podnet (Van der Helm, E. et al., 2011).
- Zvýšená funkčná prepojenosť prefrontálnej kôry s amygdalou – odpojenie emócií od spomienok (Walker & van der Helm; 2009).
Dá sa to aj zmerať, napríklad pomocou GSR (galvanická kožná reakcia) – potenie ako index emočného vzrušenia, tiež pomocou merania činnosti srdca (Pace-Schott et al., 2011), na úspešné spracovanie emócií poukazujú aj EEG markre – REM spánok s výraznou theta aktivitou (4-7 Hz) je spojený so spracovaním emočných spomienok a konsolidáciou epizodickej pamäte (Hutchison & Rathore, 2015).
Keď sa v sne nedarí spracovať emócie
Nočné mory, najmä tie opakujúce sa, sú príkladom toho, keď prirodzený mechanizmus nestačí a spracovanie emócií v spánku zlyháva (REM failure) (Levin, R. & Nielsen, T., 2007).
Čo sa to v nás vtedy deje?
Opäť zjednodušene – nepodarí sa od spomienky odpojiť emočný náboj a noradrenalín stúpa, cítime reálne ohrozenie, už to nie je „bezpečná simulácia“ (Payne, J. D. & Nadel, L., 2004).
Amygdala je hyperaktívna. REM spánok by mal umožniť bezpečne sa pozrieť na hrozbu, ale tento proces zlyhal. Počas nočnej mory je amygdala „bez kontroly“, prefrontálna kôra je slabá, neschopná tlmiť emočnú reakciu.
Spánok sa fragmentuje, pamäťový a emočný proces sa nedokončí – prebudíme sa zdesení skôr, než by došlo k spracovaniu a integrácii.
Opakujúce sa sny preto vnímame ako stagnáciu. Poukazujú na zlyhanie procesov na pozadí. Tu prichádza rad na pomoc zvonku – spracovanie náročných spomienok alebo ohrozujúcich nevedomých vzorcov pomocou koučingu alebo terapie. Pomocou snov ďalej môžeme pozorovať, či je spolupráca s odborníkom úspešná.
Pokiaľ áno, zistíme to jednoducho – opakujúce sa sny sa postupne menia alebo úplne odoznejú. K tomu môže dôjsť aj bez priame podpory odborníka, prirodzeným rozvojom osobnosti snívajúceho.
Sny, ktoré nás pripravia na hrozbu či výzvu
Priblížili sme si, čo sa v nás deje, keď spíme a sny nám pomáhajú spracovať niečo, čo sme zažili. Ale čo sa v nás deje, keď nás sny na potenciálnu hrozbu ešte len pripravujú?
Túto situáciu približuje napríklad evolučná teória simulácie hrozieb (Revonsuo, A., 2000).
Zaujímavé sú pozorovania, že študenti, ktorí mali sen o skúške, mali následne lepší výkon – sen slúžil ako príprava (Arnulf, I. et al., 2014).
Tento typ snov je charakteristický tým, že sa nám snívajú rozličné komplikácie, ktoré môžu nastať. Napríklad v súvislosti so skúškou sú častými „hrozbami“ meškanie, neschopnosť nájsť miestnosť, v ktorej skúška prebieha, strach zo zlyhania, otázky, ktoré študent „vidí prvýkrát“ a podobne.
Tieto sny bývajú nepríjemné, avšak zvyšujú pozornosť a podporujú sústredenie. Sú ako reakcia na otázku „Čo najhoršie sa môže stať?“ a simulujú priam absurdné situácie, ktoré pre konkrétnu osobu predstavujú hrozbu a emočnú záťaž.
Klienti mi napríklad referujú, že po takomto sne si vravia „horšie to už nebude“ a tento dojem im umožňuje zvládnuť výzvu s nadhľadom a väčšou ľahkosťou. Uvádzajú tiež, že sa vďaka snu dokážu lepšie sústrediť a pripraviť. Inými slovami – sen im pripomenie, na čom si potrebujú dať záležať (preštudujú si mapu, nastavia si viac budíkov, skontrolujú doklady, pripravia si potrebné veci v dostatočnom predstihu a podobne).
Anticipačné sny teda simulujú hrozbu a testujú rozličné scenáre – často zvýraznené až absurdné situácie.
V tomto prípade zámerom nie je spracovať emócie ex post – ale poukázať na hrozbu a docieliť spoľahlivejšiu prípravu. Kortizol tu nefunguje ako „zlý hormón“, ale ako signál: „Niečo dôležité sa blíži. Kto je pripravený, nebýva zaskočený.“
Na tieto sny sa oplatí pozrieť aj z hľadiska transakčnej analýzy a zvlášť cez teóriu „poháňačov“, ktorú predstavil Taibi Kahler. Celý článok nájdete tu >>>