Keď som si sadla k písaniu, chvíľu som sa pozerala na prázdny dokument. Potom cez okno na zahmlené hory. Na kŕdeľ holubov, ktorý ma zaujal vnútornou synchronizáciou a navonok premenlivými obrazcami… Ale pokiaľ išlo o text – nič.
Mala som nápad, mala som naštudované a zozbierané zdroje, vedela som, že tieto informácie budú pre vás užitočné… No ako začať? Dobre známe prázdno, ktoré by ma kedysi znepokojilo. Ak som niečo napísala, rovno som to vymazala.
No za tie roky sa už ako-tak poznám. Učím sa spolunažívať s tým, čo vo mne je, aj s tým, čo tam nenachádzam. Sprevádzam podobnými procesmi klientov a povedala by som, že teraz mám už aj úvod tohto článku.
Tak poďme k jadru:
Čo je to kreativita?
Niekedy sa s ľuďmi rozprávam o tom, ako by opísali svoju tvorivosť.
Ako nespútané more, v ktorom sa nie vždy dá plávať.
Ako zviera – také a onaké.
Hlavne nevyspytateľné.
Napríklad ako taký kôň, ktorý ma hocikedy zhodí. A potom ho nedobehnem.
Plamene, plamene, strašné plamene, spaľujú ma, kým nie je hotovo.
Je to škriatok, ktorý si zo mňa srandu, keď potrebujem seriózne pracovať.
Dúhový jednorožec – presne.
Ako opisujú tvorivosť tí, čo ju skúmajú?
Ako schopnosť, pre ktorú sú typické také duševné procesy, ktoré vedú k nápadom, riešeniam, umeleckým formám, teóriám či výrobkom, ktoré sú jedinečné a neobyčajné. (Psychologický slovník)
Podľa odborného konsenzu je tvorivosť definovaná tiež ako schopnosť vytvárať nové a užitočné nápady či riešenia, čo znamená, že kreatívny proces nezostáva len pri fantázii, ale smeruje k reálnym výstupom. (The Standard Definition of Creativity)
Kreativita je multidimenzionálny konštrukt, ktorý zahŕňa kognitívne, kontextuálne a osobnostné faktory. Dnes ju už nechápeme len v súvislosti s umením. Ide o schopnosť vymyslieť a aplikovať nové, užitočné riešenia a prístupy prakticky v ktorejkoľvek oblasti. (Definitons of Creativity)
Čo podporuje kreativitu
Výskumníci si všimli, že na to, aby tvorivosť dobre fungovala, treba vyvážiť navzájom paradoxné elementy: voľnosť a spontánnosť so štruktúrou a disciplínou.
Kreativita nevzniká len z voľnosti, alebo len z disciplíny a štruktúry – dôležité je ich vzájomne prepájanie. Pri tvorbe je totiž prítomné divergentné aj konvergentné myslenie.
Divergentné myslenie zahŕňa voľné generovanie mnohých asociácií, myšlienok, nápadov, spontánne skúmanie a nové uhly pohľadu…
Konvergentné myslenie zasa umožňuje vybrať tie najvhodnejšie a realizovať ich potrebným či najvhodnejším spôsobom. (Runco, M. A., Jaeger, G. J., 2012)
Odborníci teda upozorňujú, že kreativita nie je len statická danosť, je to dynamický proces, ktorý zahŕňa ako voľnosť a asociatívnosť, tak aj schopnosť nachádzať súvislosti a pomocou disciplíny a štruktúry uplatňovať nápady v realite. Táto dynamika môže prebiehať na úrovni jednotlivca (intrapsychicky) aj na úrovni tímov vo vzájomnej spolupráci (interpsychicky). (Cropley, 2015)
Dve nohy tvorivosti: Sloboda a štruktúra
Ak si predstavíte slobodu a štruktúru ako dve nohy kreativity: Čo vám pomôže udržať rovnováhu? Ako sa naučíte chodiť?
Poznám ľudí, ktorí prichádzajú na tie najlepšie nápady v úplnom uvoľnení, ideálne v životnom chaose.
Poznám aj takých, ktorí dostanú najlepší nápad vo chvíli, keď sa blíži deadline a šéf im už „stúpa na krk“. Nezvládajú home office, dokážu sa prinútiť tvorivo pracovať, keď majú konkrétny rozvrh, kanceláriu, kolegov.
A samozrejme mnoho ľudí sa nachádza medzi týmito extrémami.
Štruktúra môže byť vnútorná (sebadisciplína, poznanie svojich potrieb a pracovného štýlu) aj vonkajšia (rozvrh, termíny, dohody).
S každým klientom pracujem individuálne. Pomáham objaviť jeho jedinečný spôsob, ako používať slobodnú a štruktúrovanú nohu, aby sa v tvorivosti navzájom nepotkýnali.
Výskum o tvorivosti ukazuje, že ani bezbrehá voľnosť ani rigidná štruktúra samy o sebe nie sú ideálne. Kreativita býva efektívnejšia vďaka ich vzájomnému prepleteniu. Úloha s mierne obmedzenými pravidlami môže viesť k vyššej kreativite než úplne voľná úloha, pretože štruktúra pomáha zúžiť rozsah, na ktorý sa mysliteľ sústredí. (Sagiv et al., 2009)
Úlohou tvorivých freelancerov teda býva vytvoriť si prostredie a individuálny pracovný štýl, ktorý zabezpečí optimálne podmienky pre efektívne fungovanie ich konkrétnej podoby kreativity a produktivity.
Prečo mi nefunguje to, čo kolegovi?
Stáva sa, že citliví, tvoriví ľudia si ťažšie nachádzajú uplatnenie, prípadne si neudržia pracovné miesto. Klienti mi takéto situácie opisujú ako: „Nevládzem držať výkon s kolegom, ktorý má systém, štruktúru a je dravý – ja mávam výkyvy. Sú obdobia, keď som úplne nepoužiteľný.“
Pri skúmaní tohto rozpoloženia odhaľujeme, že dôležitú úlohu hrá vnútorná motivácia a zmysel.
V pracovnom prostredí, kde prichádzajú požiadavky „zvonku“, tvorivo nadaní ľudia rýchlo strácajú svoj vnútorný pohon. Ich vnútorná motivácia a nadšenie zmyslom sú kľúčové, vonkajšie motivátory nestačia. (Fischer, Malycha & Schafmann, 2019)
Naopak – viac na výkon a štruktúru orientované typy osobností dobre fungujú na vonkajších motivátoroch (robím to pre peniaze, teším sa na dovolenku, dorobím to a pôjdem si zaplávať…).
Tvorivosť na voľnej nohe
Tvorivosť na voľnej nohe nie je len o slobode, inšpirácii či talente. Je to životný štýl, ktorý si vyžaduje citlivé vnímanie vlastnej dynamiky – výkyvy energie, motivácie a sústredenia.
Odborné poznatky aj skúsenosť z praxe ukazujú, že tvoriví ľudia zvyčajne nefungujú optimálne pod silným vonkajším tlakom či rigidnou kontrolou. Ich motorom je skôr vnútorná motivácia, zmysel a autonómia, než neustále porovnávanie sa s výkonom iných. Zároveň však platí, že samotný talent, nadšenie a úplná voľnosť na dlhodobé fungovanie nestačia.
Tvorivosť potrebuje paradoxné spojenie:
voľnosť a spontánnosť na vznik nápadov, a zároveň primeranú štruktúru a disciplínu, ktoré umožnia tieto nápady uviesť do reality. V prípade freelancerov hrá dôležitú úlohu aj schopnosť tieto nápady efektívne monetizovať.
Objavujú, čo podporuje ich vnútornú motiváciu a vedomie zmyslu.
Tvoriví freelanceri si vytvárajú ľahkú, flexibilnú štruktúru, ktorá nepodporuje úzkosť, ale pomáha dosahovať želané výsledky.
Učia sa rozlišovať medzi prirodzeným útlmom tvorivej energie a nezáujmom, stratou motivácie či vyčerpaním.
Z dlhodobého hľadiska sa tak tvorivosť nestáva chaotickou silou, ale dynamickým procesom, s ktorým sa dá pracovať.