Keď sa ma niekto spýtal, čo robím, nedokázala som stručne a výstižne odpovedať. Namiesto toho, aby som jasne opísala, čo robím TERAZ, mala som tendenciu vysvetľovať, čo som robila predtým, ako som sa dostala k tomu, čo robím aktuálne, a prečo som sa rozhodla realizovať týmto „novým“ spôsobom.
>>> Ak sa ti nechce čítať, na konci článku nájdeš audionahrávku.
V skratke – nedokázala som opustiť svoju osobnú históriu. Či už som komunikovala so starým známym, alebo pri nadväzovaní úplne novej známosti, stále som sa vracala do minulosti. Opierala som sa o svoje staré úspechy a obhajovala som svoje nové rozhodnutia.
Racionálna myseľ to považovala za dôležité:
Haló, vyštudovala si žurnalistiku, napísala si zopár kníh, ktoré reálne predávajú v kníhkupectvách, neskôr si pracovala v magazínoch, spravovala si sociálne siete, pestovala kvety a aranžovala, a teraz si „snová mentorka pre ženy, ktoré sa rozhodli byť spokojné“…? Akože WTF, Zuzi, toto si MUSÍŠ nejako obhájiť, toto skrátka POTREBUJEŠ vysvetliť!
Namiesto toho, aby som poctivým líčením svojej osobnej histórie a cesty získala dôveru, dôveru som, naopak, strácala. Niet divu.
Ak vysvetľujeme a obhajujeme svoje rozhodnutia, ľudia nepočúvajú argumenty. Vnímajú a nasávajú pochybnosti, pre ktoré ich hovoríme.
Na papieri niktoš
Prezradím ti, že môj štruktúrovaný životopis nikoho neočarí. Z administratívneho hľadiska som neschopný niktoš.
Akonáhle však so mnou niekto začal spolupracovať, tešil sa, ako je vôbec možné, že objavil TAKÚ kompetentnú a spoľahlivú osobu!
A čerešnička na torte: Poctivo som absolvovala prípravu na terapeutický výcvik (zmierená s tým, že z legislatívneho hľadiska na Slovensku oficiálnou terapeutkou aj tak nebudem), a hoci boli nadšení mojimi schopnosťami a osobnosťou, opäť, z legislatívneho hľadiska, ma na výcvik nemohli vziať. Na papieri som niktoš.
A to aj napriek tomu, že pomáham najmä takým klientkám, ktorým klasický koučing či terapie ani po dlhých mesiacoch nepriniesli uspokojivé výsledky.
O tom je šamanská a snová práca. Ideme naozaj do hĺbky, máš možnosť si prejsť radikálnou transformáciou. Ibaže… papier (certifikát) vystavený vo sne si do hmotného sveta neprenesieš 😉
A, naopak, vysokoškolský diplom a certifikáty ktoré mám, nepovažujem za platné. Je mi jedno, aké vedomosti mám na papieri, v praxi s nimi nepracujem. Dnes ich absolútne nepovažujem za relevantné.
Máš podobné pocity či skúsenosti?
mamou bez papiera
Uvediem dôverne známy príklad: Pýta sa Život pri splynutí pohlavných buniek, či máš dostatok certifikátov na to stať sa mamou?
Nepýta, čo by nám mohli potvrdiť tisíce žien, ktoré otehotneli „omylom“. Život nás totiž učí oveľa viac, ako sa zmestí na akýkoľvek papier (i keď papier unesie veľa, ako autorka bláznivých noviel o tom voľačo viem).
Nepýta, čo by nám mohli potvrdiť aj tisíce žien, ktorým sa otehotnieť nedarí, hoci sa na bábätko pripravili všetkými možnými dostupnými aj nedostupnými metódami.
Čo je teda TÝM zvolením, aby si mohla (a či mala) realizovať poslanie svojej duše? A navyše, kto má vôbec kompetenciu ti dať štempel, že TERAZ je ten správny čas, že si fakt pripravená?
Zmena je prirodzená, chce len odvahu
Spôsob, akým TERAZ realizuješ svoje poslanie, už o pár rokov či dokonca dní vôbec nemusí byť platný. Funkčný.
Prirodzene však máme tendenciu lipnúť na tom, čo bolo.
Zvláštnou výzvou je opustiť osobnú históriu, ktorá bola „sexy“. Tie slabšie chvíle s radosťou púšťame a tvárime sa, že neboli. Aspoň by sme rady, v prípade traumy a komplexov je to ťažšie 😉
Ale ten pocit, keď ti ľudia dávajú najavo, že si niktoš, lebo nezapadáš do kolónky, v ktorej si ešte nedávno doslova kraľovala…
Ten pocit, že máš zahodiť niečo, čo bolo drahé, s čím sa ti spájajú krásne spomienky, na čom si si dávala fakt, fakt záležať… Auč!
Tá skúsenosť, že si diva, ktorá zarába rozprávkové peniaze, je obklopená úžasnými ľuďmi a slobodne si žije život svojich snov, a potom… Zostaneš doma ubolená s bábätkom, ogrcaná, vyčerpaná a s pocitom, že si na celom svete totálne nezaujímavá a SAMA.
Pre naše ego je nesmierne boľavé púšťať sa toho, čo fungovalo, čo bolo pekné, čo bolo známe, čo vynášalo a prinášalo pocity bezpečia, uspokojenia, spoločenskú vážnosť…
Pre dušu však tieto statusy nie sú viac ako vzrušujúca skúsenosť. Rovnako, ako chvíle totálneho zúfalstva a pocitov „niktošstva“. Duša sa pýta: „Vaau, to bolo zaujímavé… A čo ďalej? Čo sa ešte dá zažiť a skúsiť v tomto živote?“
Ako si DOVOLIŤ robiť to, čo ti dáva zmysel
Predstav si, že si dlllho pokukovala po topánkach. Drahých. Veľmi. A konečne si si ich kúpila. Sú úžasné, cítiš sa v nich perfektne. Jedného dňa sa niečo stane. Hoci ti neporastie noha ako dieťaťu, ale možno ti vystúpi drobná kostička. Úplne nenápadne. Ani by si si to nevšimla, ale tie topánky ťa začnú brutálne tlačiť.
Ak ich nevyradíš, ale budeš ich naďalej tvrdohlavo nosiť – veď si po nich tak dlho túžila, boli také drahé a zažila si v nich také krásne chvíle… Noha bude trpieť, deformovať sa a ty s ňou.
To isté sa deje s tebou, keď lipneš na tom, čo bolo. Na svojej osobnej, hoci nablýskanej, histórii. Začneš sa deformovať, aj keď možno navonok budeš vyzerať krásne. Možno nikto nebude o tvojom utrpení tušiť a ty budeš počúvať samé komplimenty a uznanie.
Nenechaj sa pomýliť. Počúvaj svoje telo. Dovoľ si zmenu. Lipnutie deformuje.
Ako zistiť, čo chceš vlastne robiť?
Všímam si, že v skutočnosti nemáme problém zistiť, čo by sme chceli robiť. Čo by nám dávalo zmysel.
Máme problém povzniesť sa nad obavy, čo ak to nebude dávať zmysel niekomu inému.
Čo ak to nebude dosť seriózne.
Čo ak na to nie sme dosť kompetentné.
Čo ak sa budeme musieť niečoho vzdať…
Nemáme problém zistiť, po čom túžime, no máme strach opustiť či dokonca „obetovať“ niečo známe a osvedčené.
Z úrovne ega je to pochopiteľné. Preto je dôležité si dovoliť najprv toto:
Zmena, na ktorú sa pripravuješ, nie je jediná. Je jedna z mnohých. Dovoľ si meniť sa mnohokrát. Je to prirodzené, máš na to právo. Rozhodnutie, ktoré ti teraz dáva zmysel, v budúcnosti môže stratiť platnosť. Je to úplne v poriadku.
Život ako sen
Pri snovej práci a analýze sa často stretáme s tým, že rozdeľujeme jeden sen na viacero. Jednoducho si pamätáme rôzne snové scény, no sme po zobudení presvedčení, že to boli viaceré sny.
Nebýva to tak.
Býva to jeden sen, ktorý je meňavý. Pracuje s jedným posolstvom, ktoré sa ti pokúša odhaliť z viacerých uhlov a vo viacerých súvislostiach či úrovniach.
Rovnako je to aj so životom – veď život je tiež „len“ snová cesta.
Počas jediného života môžeš meniť scény, úrovne, môžeš svoje poslanie vyjadriť mnohými spôsobmi. Pre dušu je to absolútne prirodzené. Len ego s tým máva problém.
Podrobnejšie sme sa téme MAZANIE OSOBNEJ HISTÓRIE venovali v klube DOVOLÍM SI TO. Nájdeš tam aj praktické príklady z každodenného života.
